Littlecarpathians | O plemene

O plemene a história

          Pradávny anglický honecký pes. Jeho priamym predkom je hariér (lovec zajacov), ktorého údajne vyšľachtili chudobní občania cieleným výberom v 17 - 18. storočí. ,,Vzor" k tomu podľa všetkého poskytli hariéri  svoriek anglickej šľachty. Chudobnejší statkári si však nemohli dovoliť, aby držali kenely a kone, avšak k lovu aj oni potrebovali spoľahlivé psy s dobrými schopnosťami. Keďže najviac poľovali len pešo, potrebovali pomerne pomalých, rozvážnych a ľahko ovládateľných spoločníkov. Na tieto účely dokonale vyhovoval vyšľachtený bígl.  Počas prenasledovania hnal zver vo svorkách, v prvom rade líšku a zajaca.

          Vzhľad bígla, tak ako ho dnes poznáme, sa vyvinul v polovici 19. storočia v poľovníckych svorkách chovaných vo Veľkej Británii. Tam sa taktiež formoval jednoznačný popis plemena, ktorý nám umožňuje stretávať sa s bíglom v jeho dnešnej podobe. Bígl je pravdepodobne potomkom hariérov a starých anglických duričov. Bol obľúbeným loveckým psom aj v kráľovskej rodine, chovala ho Alžbeta I., Viliam III. Oranžský a Juraj IV. Bígl bol vždy používaný ku lovu vo svorkách, má silne vyvinutý svorkový pud a s inými psami sa znáša veľmi dobre. Organizovaný chov tohto plemena začal ku koncu 19. storočia. Klub chovateľov bol v Anglicku založený v roku 1890 a o niekoľko rokov neskôr sa toto plemeno dostalo do USA. Do bývalého Česko-Slovenska sa dostal v roku 1965, a dnes sa chová viac ako spoločník, než ako poľovný pes.

          Bígl je inteligentný pes s príjemných charakterom. Poslušné, legendárne krotké plemeno, počas stáročí sa utužovalo pri práci. Vedomé šľachtenie ho časom urobilo húževnatým a odolným. Práve preto a pre svoju nenáročnosť je čoraz obľúbenejší medzi chovateľmi. Veselé, priateľské, dobré ovládateľné plemeno, ale v každom prípade vyžaduje rozhodné zaobchádzanie. Neobľubuje samotu, ani zatvorenosť.  

Štandard plemena bígl

FCI č. 161 z 27.01.2011

ZEM PÔVODU: Veľká Británia

POUŽITIE: durič

KLASIFIKÁCIA FCI: skupina VI. – duriče, farbiare a príbuzné plemená; sekcia 1. - duriče

DÁTUM KONEČNÉHO PRIJATIA PLEMENA DO FCI: 26.04.1955

DÁTUM PUBLIKOVANIA PLATNÉHO ŠTANDARDU FCI: 13.10.2010

CELKOVÝ VZHĽAD: robustný, kompaktne stavaný pes, ktorý vytvára dojem životaschopného jedinca

CHARAKTERISTIKA: veselý psík, ktorého hlavnou úlohou je duriť predovšetkým zajace a to ich stopovaním. Je odvážny, odhodlaný a ostražitý, plný aktivity a životnej energie. Veľmi inteligentný s vyrovnanou povahou.

TEMPERAMENT: povaha bígla je milá, ale ostražitá bez prejavu agresivity alebo plachosti.

HLAVA A LEBKA: mohutná, v pomere k telu psa, u súk je útlejšia, bez zvrásnenej kože na čele. Lebka je mierne klenutá, primerane dlhá s nepatrným hrebeňom. Stop je dosť výrazný a rozdeľuje čo najpresnejšie časť hlavy medzi tylovým hrboľom a končekom nosa. Čelo je primerane široké. Papuľa nie je hranatá (ostro rezaná), jej okraje sú pomerne voľné. Nos je výrazný, čierny, u svetlejšie sfarbených jedincov je prípustná aj bledšia farba, nozdry sú široké.

OČI: tmavo hnedé alebo orieškové, primerane veľké, majú mierne mandľový tvar. Nie sú ani priveľmi hlboko vsadené ani vyčnievajúce. Podieľajú sa na atraktívnom vzhľade psa.

UŠI: dlhé, končeky zaoblené, jemná zamatová štruktúra, ak ich natiahneme, dosahujú do blízkosti konca nosa. Mali by voľne visieť v tesnej blízkosti líc.

PAPUĽA: čeľusť musí byť silná s bezchybným pravidelným a hlavne kompletným nožnicovým záhryzom, to znamená, že horné predné zúbky tesne prečnievajú nad spodné, zuby sú v čeľusti zoradené v jednej línii.

KRK: dostatočne dlhý na to, aby umožnil psovi bezproblémový prístup k stope na zemi. Je trochu oblý a vytvára jemný kožný lalok.

PREDNÉ KONČATINY: plecia sú položené avšak nie vsadené smerom dozadu. Predné nohy sú rovné, kolmé na spodnú líniu psa (brucho psa), pevné, zaoblené v zápästnom kĺbe. Smerom k labke sa nezužuje. Lakeť pevný, nesmie byť vytočený ani smerom dnu ani smerom von. Výška po lakeť zodpovedá asi polovici výšky psa v kohútiku.

TELO: vrchná línia je rovná, klesá smerom od hlavy k chvostu, hruď prechádza dole k lakťom. Rebrá sú dosť pružné a smerom dozadu sa mierne rozširujú. Krátke v spojoch ale dosť vyvážené. Bedrové stavce sú mohutné ale ohybné.

ZADNÉ KONČATINY: stehná sú dobre osvalené, podkolenia sú pevné (zvislo smerujúce dole) a navzájom rovnobežné.

LABKY: sú pevné, kompaktné, dobre zovreté, s pevným kostným základom, zospodu silne vystužené (vankúšiky). Nie tzv. zajačia laba. Nechty sú krátke.

CHVOST: silný, primeranej dĺžky, vysoko nasadený a veselo nesený. V žiadnom prípade nesmie byť zatočený nad chrbtom alebo od koreňa smerujúci dopredu. Veľmi dobre osrstený, najmä na spodnej strane.

BEH/POHYB: chrbát pri pohybe pevný, bez akýchkoľvek náznakov vlnenia. Krok je priestranný, dlhý a voľný, bez výrazného zdvihnutia labky do výšky. Pohyb vychádza z panvových končatín. Nesmie byť úzky - zbiehavý, prednými nohami nesmie “veslovať “ ani ich klásť cez seba.

SRSŤ: krátka, hustá, odolná voči každému počasiu.

FARBA: všetky prípustné farby plemena okrem pečeňovo hnedej. Konček chvosta je vždy biely.

VEĽKOSŤ: želateľná minimálna výška v kohútiku je 33 cm, želateľná maximálna výška v kohútiku je 40 cm.

NEDOSTATKY: všetky odchýlky od vyššie uvedených bodov by mali byť označené ako chyby, avšak mali by byť posudzované komplexne, to znamená s ohľadom na celkový vzhľad psa.

POZNÁMKY: psy - samce musia mať dva zreteľne vyvinuté semenníky voľne visiace v miešku.

Zaujímavosti

          Viete, že 36. prezident Spojených štátov amerických, Lyndon Baines Johnson, mal tiež bígla? A to nie jedného, ale rovno dvoch. Volali sa Him a Her (On a Ona) a často navštevovali Oválnu pracovňu v Bielom dome.

          Iným slávnym bíglom je americká postavička Snoopy z komixov, ktorých autorom je slávny kalifornský kresliar Charles Schultz. Éra týchto komixov sa začala písať v roku 1950 a Snoopy v nich prežíva zábavné dobrodružstvá v divokej prírode, na púšti, i v kabíne lietadla počas 1. svetovej vojny.  No až v roku 1962 sa Snoopy oficiálne stavia na labky a začína chodiť po dvoch. V komixoch ho môžeme vidieť ako športovca, lekára, právnika, spisovateľa.

         Po prvýkrát sa názov bígl spomína už v 15. storočí a nájdeme ho aj u Shakespeara. Jeho pôvod nám však zostáva záhadou. Existujú až 4 teórie o vzniku tohto svetoznámeho názvu. Slovo "beagle" môže pochádzať zo staroanglického "beagle", od keltského "beag", starofranúzskeho "beigh" alebo talianskeho "piccolo". Všetky tieto názvy znamenajú malý, čo by bíglikovi zodpovedalo. No nemožno vylúčiť ani pôvod z francúzskych slov "beénguele" (hlasno) "briquet" (malý lovec) či "bugle" (zvučať).